Viac ako 40 rokov výskumu rakoviny prsníka viedlo k identifikácii špecifických faktorov, ktoré môžu lekárom napovedať veľa o type rakoviny prsníka u konkrétnej pacientky, o tom, ako rýchlo bude nádor rásť a ako sa dá najlepšie liečiť.
Pre rakovinu prsníka bolo stanovených mnoho z týchto vzácnych biologických vlastností, ale len nasledovné majú dokázateľný vplyv na liečbu. Patrí sem stav hormonálnych receptorov, prítomnosť receptora pre ľudský epidermálny rastový faktor 2 (HER2) ako aj ovplyvnenie receptora vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGF).
Oba hormonálne receptory (estrogénový a progesterónový) môžu poskytnúť cenné informácie o tom, ako pravdepodobne bude postupovať (progredovať) rakovina prsníka, ale – čo je dôležité – poskytne nové „ciele“ pre liečbu rakoviny u pacientov, ktorých nádory obsahujú tieto faktory. Ak bunky Vášho nádoru obsahujú veľké množstvo hormonálnych receptorov, označujú sa ako pozitívne na hormonálne receptory (alebo ER/PgR pozitívne). Asi 2/3 žien s rakovinou prsníka majú nádor pozitívny na prítomnosť hormonálnych receptorov.
Ženy s rakovinou prsníka s pozitivitou hormonálnych receptorov veľmi dobre odpovedajú na liečbu, ktorá znižuje hladinu hormónov, ktoré sa dostávajú k nádoru. Takáto liečba sa označuje ako antihormonálna; patrí sem tamoxifen a inhibítory aromatázy (letrozol, anastrozol a exemestan).
Proti receptorom rastových faktorov už dnes existujú monoklonálne protilátky. Pri zvýšenej prítomnosti receptora HER2 v nádorových bunkách je účinnou monoklonálnou protilátkou trastuzumab, ktorý sa naviaže na takýto receptor a blokuje všetky procesy sprostredkované receptorom HER2. Konečným výsledkom je smrť nádorovej bunky. Je určený na liečbu ako včasnej tak aj metastatickej rakoviny prsníka s nadmernou expresiou receptora HER2.
Ďalší pokrok do liečby karcinómu prsníka prinášajú lieky zamerané na cievnu sieť nádoru, teda antiangiogénne látky. Angiogenéza – tvorenie nových krvných ciev na základe ciev už existujúcich – hrá kľúčovú úlohu nielen v normálnom vývoji tkanív, ale tiež v rozvoji nádorového bujnenia.
Nádor, ktorý presiahne určitú veľkosť, potrebuje systém krvných ciev, ktoré mu dodávajú živiny, kyslík a odstraňujú toxické látky. V roku 1980 bol izolovaný vaskulárny endoteliálny rastový faktor (vascular endothelial growth factor- VEGF) ako silný sitmulátor rastu ciev, ktorý je zároveň hlavným regulátorom normálneho a patologického rastu ciev.
Najnovší typ liečby - bevacizumab je humanizovaná monoklonálna protilátka proti VEGF teda látka, ktorá zabraňuje rastu ciev v pokročilom nádore. Bevacizumab je vhodný na liečbu metastatického karcinómu prsníka.
„Hormonálne receptory, HER2 a VEGF sú nové ciele liečby rakoviny prsníka.“